Obec Zázrivá

Obec Zázrivá je najjužnejšou obcou regiónu Orava v okrese Dolný Kubín. Zázrivá leží na úpätí národného parku Malá Fatra v tesnom susedstve známej obce Terchová. Terchová a Zázrivá je oddelená horským priechodom Rovná hora. Katastrálne územie Zázrivej zasahuje do horských celkov Fatransko-tatranskej oblasti a oblasti stredných Beskýd.

Prvá písomná zmienka o Zázrivej je z roku 1556. Zázrivá vznikla na území panstva Oravského hradu ako typická valaská obec. Život obyčajných ľudí bol vždy veľmi ťažký. Z príchodom jarných mesiacov, len čo sa zazelenala tráva, už išli ľudia do vrchov aj so svojimi stádami kde vydržali až do prvého snehu. Potom sa sťahovali do dnešného Ústredia, ktoré je dnes centrom obce. Zázrivská brázda je obkolesená Kysuckými vrcholmi - Kozinec (995 m nm), Havranský vrch (970 m nm), Okrúhlica (1076 m nm) a na západe ležiaci Púpov (1095m nm).

Postupne sa obec Zázrivá zväčšovala až do dnešnej podoby a vzniklo niekoľko častí a osád, z ktorých najhlavnejšie sú spomínané Ústredie, Dolina, Ráztoky, Grúne, Plešivá, Kozinská, Mala a Veľká Havrania, Končitá, Malá a Veľká Petrová, Demkovská a Biela.

Každá z osád má svoje čaro a svoje náležitosti, ktoré k nej patria. Celá Zázrivá je obklopená množstvom lesov, lúk a pasienkov, preto je pre tento kraj typický chov oviec a ostatných domácich zvierat. Na území Zázrivej sa nachádzajú dva pre Oravu typické salaše s ovcami. Zázrivá je známa výrobou syrových korbáčikov, žinčice, oštiepkov a ostatných výrobkov z kravského a ovčieho mlieka, ktoré sú typické pre kraj obci Zázrivá a Terchová.

Každý výlet do prírody je zaujímavý a môžete ho spojiť so zbieraním húb, lesných plodov, alebo fotografovaním. Ak máte záujem o turistiku, tak Zázrivá je pre Vás to pravá miesto. Nachádza sa tu veľa turistických chodníkov, ktoré smerujú do pohoria Malá Fatra do výšky okolo 1700m.n.m. Veľký Rozsutec, Malý Rozsutec, Stoh, Chleb, Kriváň, Osnica, Kromové, Poľudnoví Grúň a ďalšie. To sú tie najkrajšie scenérie, ktoré Vám pohorie Malej Fatry ponúka. Turistické trasy Vás zavedú do pohoria Oravskej Magury a Kysuckých Beskýd na vrchole Minčol, Kubínska Hoľa, Vasilovská hoľa, Paráč a iné.

Príroda

Nádherná príroda v obci Zázrivá a jej okolie sú už oddávna najväčším lákadlom pre turistov tohto regiónu. Veľa návštevníkov aj domácich hodnotí kraj v okolí Zázrivej a Terchovej ako jeden z najkrajších na Orave a celom Slovensku.

V okolí obcí Zázrivá a Terchová a priľahlom kraji nájdeme veľa krásnej prírody, nezvyčajných prírodných zákutí, ako napríklad Jánošíkove diery, alebo zbadáme zaujímavé zvieratko či živočícha. Pre ľudí s dobrým vzťahom k prírode toto všetko robí život v kraji Dolnej Oravy alebo jeho návštevu potešením so zážitkami, na ktoré sa rýchlo nezabúda. Dominantou tohto kraja, Zázrivá, je Veľký Rozsutec, Malý Rozsutec, Stoh, Osnica, Poludňový Grúň.

Kataster obce Zázrivá zasahuje do troch horských celkov - Malá Fatra, Kysucká vrchovina a Oravská Magura. Preto aj tvár Zázriej zodpovedá týmto celkom. Vďaka tejto rôznorodosti má aj prírodné prostredie rôzne pohľady. Nájdeme tu trávnaté lúky i strmé zrázy, bukové i smrekové lesy, kosodrevinu, oblé kopce i skalnaté vrcholy, jazierka, tečúce potoky i padajúce vodopády. Takýto členitý terén podstatne ovplyvňuje klimatické pomery. Teploty, zrážky, sila a smer vetrov sú v jednotlivých častiach obce rozdielne podľa výškových rozdielov. Rozdiely teploty jednotlivých častí obce môžu byť i v bežnom dni až 5°C. Obec Zázrivá sa skladá z 11 dolín - Biela, Plešivá, Dolina, Ráztoky, Grúne, Petrová, Demanovska, Havrania, Kozínska, Končitá a Ústredie.

Vraví sa, že na Orave je "strašná zima" a v Zázrivej zvlášť. Je to zrejme tak, ale i toto robí možno tento kraj jedinečným. V dvoch častiach Zázrivej v Petrovej a na Grúňoch môžete natrafiť na originálny oravský salaš s ovečkami a ochutnať tradičný syr a žinčicu. Typickým výrobkom Zázrivej je Zázrivský korbáčik, ktorý je vyrobený z kravského mlieka.

Priemerné januárové teploty v Zázrivej dosahujú -6°C, priemerné júlové teploty 13°C. Počas roku len 250 dní má teplotu nad 0°C. V okolí Zázrivej sa snehová pokrývka udrží zhruba 130 dní v roku, hrúbka snehovej prikrývky dosahuje 130 cm. Ročný úhrn zrážok je okolo 1000 mm. V Zázrivej a okolí nájdeme množstvo chránených a inde len ojedinele sa vyskytujúcich rastlín a druhov. Preto je množstvo lokalít v katastri obce označených za chránené: oblasť Rozsutcov je časťou Národného parku Malá Fatra, Štátne prírodné rezervácie Minčol a Paráč, Chránené náleziská Dubovské lúky a Plešivá, Chránený prírodný výtvor Borková mláka.

Okúzlujúca príroda pritiahla do obce Zázrivá aj režisérov k nakrúcaniu filmov, vznikli tu filmy ako: Jánošík, Tisíc ročná včela, Perinbaba, Vianoce Adama Boronču. Aj pre tieto skutočnosti sa oplatí kraj navštíviť a spoznať jeho čaro a pohostinnosť, preto Vás srdečne pozývame na Oravu, do Zázrivej a určite nebudete ľutovať!

Prajeme Vám príjemné zážitky a hlavne pekné počasie.

História obce Zázrivá

V dávnych časoch, približne v roku 1552, keď v hustých oravských horách bola pánom prevažne divá zver, pri zurčivom potôčku čistej vody sa na dnešnom území Zázrivej-Ústredia usadil Greguss Zázdriwský. Zázdriwský a jeho potomkovia začali klčovať stromy, aby mohli zasiať obilie. Trvalo celé storočia, kým ich tvrdá práca vtlačila chotáru Zázrivej dnešnú podobu. Zázrivá bola založená na území panstva oravského hradu ako valaská obec. Prvá písomná zmienka o Zázrivej je z r. 1556.

Spôsob života obyvateľov vtedajšej Zázrivej bol veľmi zaujímavý, ale zároveň ťažký. Len čo sa zelenala tráva, už išli so svojimi stádami do vrchov, kde zostali až do príchodu zimy. V zimných mesiacoch sa sťahovali späť do dnešného Ústredia, kde prežívali krutú zimu.

Postupom času sa dedina rozrastala, rodové majetky sa delili, preto časom zanikalo sťahovanie a potomkovia sa usadzovali práve na tých miestach, kde boli v lete a tak vznikli dnešné osady Zázrivej ako Ráztoky, Petrová,Končitá, Grúne,Kozinská, Demanovska, Havrania, Petrová, Biela, Ústredie a Plešivá.

V roku 1615 boli určené definitívne hranice Zázrivej. O štyri roky neskôr sa zaznamenáva v dedine 11 rolí valaských sedliakov a 5 želiarov bez pôdy. V tom období už mali mlyn, pánsku pílu a od roku 1667 bol už aj panský hostinec.

Spočiatku mala Zázrivá, aj ostatné obce Oravského panstva určitú správnu i súdnu autonómiu - zato vykonávali strážnu službu na cestách a hraniciach a boli oslobodení od daní a cirkevných poplatkov. Postavenie osadníkov sa začalo meniť od príchodu Thurzovcov na Oravu. Títo chceli svoje panstvo i s poddanými čo najviac hospodársky využiť, takže obyvatelia museli začať platiť dane.

Ako sa uvádza v historických záznamoch, počas kuruckých bojov dedina veľmi spustla a postupne jej zrušili aj valaské výsady. V tom období tu bolo 27 rodín a asi 140 ľudí. V roku 1686 v celom chotári boli obrobené len tri sedliacke rale a časť šoltýstva. V roku 1778 bolo 1107 ľudí na 14. raliach a uvádza sa aj drevená škola.

V priebehu prvého sčítania ľudu v UHORSKU (v r.1784-85) bolo v Zázrivej 2030 obyvateľov. V r.1825-28 už mala okolo 2600 obyvateľov, ale v neskoršom období ich počet klesal v dôsledku epidémií a vysťahovalectva. V roku 1828 bolo v Zázrivej už 361 domov a 2598 ľudí a v roku 1870 už 543 domov.

Po roku 1848 bola obec v poddanstve hradného panstva. V tom období začalo pribúdať obyvateľstva, ale pôda a ovčiarske remeslo nestačili všetkých uživiť v rodnej obci a preto sa mnohí z nej vysťahovali za prácou ako bačovia a valasi do iných oravských a ďalších slovenských dedín. Niektorí si hľadali živobytie v cudzích európskych štátoch alebo odchádzali aj do zámorských krajín. Takéto putovanie a vysťahovalectvo trvalo až do oslobodenia do roku 1945.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia bola obec Zázrivá najväčšou obcou na Orave, mala vyše 4100 obyvateľov, čo bolo viacej ako okresné mesto. Postupne sa však obyvatelia vysťahovali a aj v dôsledku vymierania staršej generácie sa počet obyvateľov zmenšoval. Dnes má Zázrivá zhruba 2840 obyvateľov, čo je na úrovni polovice 19. storočia.