Služby

Turistika

Vrátna dolina - Terchová - Malá Fatra

V stredisku Vrátna dolina, v pohorí Malá Fatrea, sa nachádza viacero lyžiarskych stredísk (Paseky, Poludňový grúň, Príslop, Oštiepková mulda a Chleb) s umelo zasnežovanými lyžiarskymi svahmi s dobrými podmienkami pre zjazdové lyžovanie, beh na lyžiach, snowboarding, skialpinizmus ale aj snowtubing a paragliding. V závere Starej doliny sa nachádza Chata Vrátna so sedačkovou lanovkou na Chleb odkiaľ je jednoduchý prístup na hlavný hrebeň pohoria Malá Fatra z možnosťou prechodu do obce Zázrivá - Biela. Vrátna dolina je turistickým srdcom pohoria Malej Fatry.

V lete je možné vybrať si z hustej siete značkovaných turistických chodníkov niekoľkých obtiažností. Hrebeňové túry uľahčia lanovky do Snilovského sedla a na Grúň. Strediskom turistického ruchu vo Vrátnej je bývalá pastierska osada Štefanová, z druhej strany Veľkého Rozustca leží Zázrivá - Biela. Vrátna dolina je súčasťou Národného parku Malá Fatra.

Vrátna dolina ponúka ideálne podmienky na cykloturistiku. V oblasti Vrátnej je veľké množstvo ubytovacích a stravovacích možností. Z Terchovej do Vrátnej doliny vedie cyklotrasa.

(čítajte viac)

Veľký Rozsutec

Je to charakteristický rozorvaný skalnatý vrch v severnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Veľký Rozsutec sa stal symbolom pohoria Malá Fatra a nachádza sa aj v logu národného parku.

Typický dolomitový reliéf pozostáva z najrozmanitejších skalných foriem. Na jeho úpätí vznikajú sutinové kužele. Veľký Rozsutec svojou formou a výškou dominuje celému okoliu Malej Fatry. Vyniká svojráznosťou a bohatstvom rastlinnej pokrývky. Patrí k najbohatším botanickým lokalitám u nás. Nájdu sa tu viaceré slovenské endemity.

Veľký Rozsutec je centrom národnej prírodnej rezervácie Rozsutec. Je výborným vyhliadkovým bodom so širokým kruhovým výhľadom. Susedí s vrchmi Malý Rozsutec (1 343,5 m n. m) a Stoh (1 607,4 m n. m.). Červeno značkovaný turistický chodník v úseku Medziholie - Veľký Rozsutec - Medzirozsutce je sezónne uzavretý v období od 1. marca do 15. júna.

(čítajte viac)

Malý Rozsutec

Je vrch na Slovensku nachádzajúci sa vo východnej časti pohoria Malá Fatra – konkrétne v masíve Krivánskej Malej Fatry. Je charakteristickým skalným cimburím a strmými vápencovými stenami dominuje údoliu Bieleho potoka, ktoré prevyšuje o takmer 750 metrov. Z vrcholu je výhľad na susedný vyšší Veľký Rozsutec a do severných strání východnej časti masívu. Turistická trasa z Jánošíkových dier vedie cez osadu Podrozsutie, ktorá je jednou z najkrajších trás v oblasti Malej Fatry.

Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Rozsutec vyhlásenej v roku 1967 s celkovou výmerou 842 ha, spadajúcou do Národného parku Malá Fatra. V okolí sa nachádza vzácna vápencomilná flóra.

(čítajte viac)

Stoh

Je výrazný lúčnatý vrchol na hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry. Stoh je dostupný z Vrátnej doliny, Malej Lučivnej, osady Zázrivá - Biela.

Stoh je výborný vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom predovšetkým na susedné vrcholy Veľký Rozsutec a Poludňový grúň. Je križovatkou turistických značiek. Časť severného svahu tvorí Národný park Rozsutec a pramení tu Stohový potok. Na časti jeho južného svahu sa rozkladá Národný park Šrámková.

Svahy Stohu, ktoré sú silne lavinózne, sú v niektorých častiach porastené súvislými plochami čučoriedok (Vaccinium myrtillus). Je pravdepodobné, že na Stohu pôvodne rástol les a kosodrevina. Počas stáročí bol však pre potreby intenzívneho využívania na pasenie oviec postupne odlesnený.

Stoh je svojou dominanciou na hrebeni jedným z najkrajších malofatranských vrcholov.

(čítajte viac)

Šútovský vodopád

Najvyšší vodopád v Malej Fatre má celkovú výšku 38 metrov. Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny. Vodopád sa nachádza na predpokladanej geologickej hranici medzi granitmi a granodioritmi. Samotné podložie je tvorené autometamorfovanými granodioritmi.

Šútovský vodopád je napájaný vodami Šútovského potoka, ktorý pramení v zaujímavom skalnom útvare Mojžišove pramene. Priamo nad vodopádom má potok šírku 2,5 metra

(čítajte viac)

Jánošíkove diery

Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Preteká nimi Dierový potok, ktorý ich vyformoval. Trasa Jánošíkove diery - Veľký Rozsutec Vás privedie do nádhernej doliny nazývanej Podžiar.

V Dierach sa nachádza viac ako dvadsať vodopádov, ktoré spolu vytvárajú Vodopády Dierového potoka. Bizarné skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých zaujímavých druhov rastlín a živočíchov.

Ako vyzerajú Jánošíkove diery v zime, uvidíte TU!

(čítajte viac)

Štefanová

Osada vo Vrátnej doline v Malej Fatre. Táto bývalá pastierska osada patrí administratívne do obce Terchová. Rozprestiera sa pod masívom Boboty a Veľkým Rozsutcom v samom závere Vrátnej doliny v časti Nová dolina. Je vyhľadávaným turistickým miestom s viacerými možnosťami na turistiku. Nachádza sa tu niekoľko ubytovacích a stravovacích zariadení a informačné stredisko Národný park Malá Fatra. Štefanová je strediskovou osadou Vrátnej doliny.

V roku 1848 zasiahol osadu veľký príval vody a zničil veľkú časť osady. Zahynulo 14 ľudí, ktorým je venovaná pamätná tabuľa na Symbolickom cintoríne. Počas oslobodzovacích bojov dňa 6. apríla 1945 bola osada oslobodená a bola tak prvou v Žilinskom okrese.

(čítajte viac)

Chleb

Je tretí najvyšší vrchol Malej Fatry. Nachádza v Krivánskej Fatre na hlavnom hrebeni a od Veľkého Kriváňa ho oddeľuje Snilovské sedlo. Na jeho vrchole sa rozprestiera rovnomenná Národná prírodná rezervácia Chleb.

Chleb sa nachádza v Krivánskej Malej Fatre na hlavnom hrebeni neďaleko vrcholov Veľký Kriváň a Poludňový grúň. Je výborným vyhliadkovým bodom s kruhovým výhľadom. Jeho severné svahy sú zvláštne vytvarované na tzv. „chlebské kotle“, pozostatok po dávnych zosuvoch. Na severnej strane pramení vo výške približne 1 300 m n. m. rieka Varínka. Pre túto zvláštnosť ho radi vyhľadávajú lyžiari, pretože sa tu dlho do jari drží sneh (známy svah Oštiepková mulda).

(čítajte viac)

Veľký Kriváň

Je najvyšší vrch pohoria Malá Fatra. Nachádza sa na hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry, ktorá po ňom nesie svoje meno. Tento lúčnatý vrch s vrcholom nad hornou hranicou rozšírenia kosodreviny je výborným vyhliadkovým bodom s kruhovým výhľadom.

Susedí s vrchmi Pekelník (1609 m n. m.) a Chleb (1645, 6 m n. m.), od ktorých ho oddeľujú sedlá Bublen (1610 m n. m.) a Snilovské sedlo (1524 m n. m.). Južné, východné a západné svahy Veľkého Kriváňa sú lavinózne.

(čítajte viac)


Zoznam služieb

Cykloturistika
Kúpaliská
Turistika
Lyžiarske strediská
Zdravotná starostlivosť
Potraviny
Pohostinstvá
Iné
Ubytovanie v Chorvátsku STARIGRAD-PAKLENICA